O pôvode kávy a následnom objave jej blahodárnych účinkov existuje veľké množstvo historiek a legiend.
Jasné je iba to, že pravlasťou kávovníka je Etiópia, na území ktorej rastú divoké kávovníkové kríky dodnes. Kávovník pochádza z provincie s názvom Kaffa. Je preukázané, že už v dávnych dobách domorodí obyvatelia v tejto oblasti poznali účinky kávových zrniek a žuvali ich na povzbudenie tela i duše.
Ako sa vlastne prišlo na to, že káva má povzbudzujúce účinky?
Medzi najznámejšie patrí pravdepodobne tá, v ktorej sa rozpráva o pastierovi kôz, ktorý dlhší čas pozoroval svoje stádo, ktoré spásalo kríky so zaujímavo červenými plodmi. Zvieratá boli potom neobvykle čulé a bujné. Pastier zo zvedavosti tiež ochutnal ony neobvyklé bobule a tiež on na sebe pocítil príliv nebývalej energie. Varil si tajne odvar z týchto bobúľ a úspešne zaháňal pocity únavy.
Ďalšia legenda rozpráva o Mohamedovi, ktorému sa po niekoľkých dúškoch kávy navrátila sila, ktorá bola tak nebývalá, že mohol „zosadiť z koňa štyridsať mužov a urobil štyridsať žien šťastnými“. V dôsledku svojej sily a energie dokázal Mohamed vytvoriť celú islamskú ríšu.
Existuje aj niekoľko verzií legendy o lekárovi Hadžim Omarovi z Jemenu, ktotý naučil Arabov pripravovať a piť kávu.
Samozrejme, že i k procesu praženia kávy sa vzťahuje jedna z legiend. Rozpráva o horiacom lese, kde okrem obyčajných stromov rástli i divoké kávovníky. Ich plody pri požiari nestačili úplne zhorieť, iba jemne ohoreli a vydávali vraj tak príjemnú vôňu, že ich neskôr ľudia sami začali prikladať k ohňu.
Či už sú tieto historky dôveryhodné alebo nie, pravdou zostáva, že Arabský poloostrov má v pestovaní kávovníkov prvenstvo. Zmienky o príprave kávy ako nápoja sa datujú od 15. storočia. V tomto čase bola tiež v Istanbule otvorená vôbec prvá kaviareň. V Jemene boli na terasovitých záhradách zakladané kávovníkové plantáže a boli to práve Arabi, ktorí urobili z pitia a prípravy kávy dokonalý obrad.
Tajomstvo kávy však spočiatku Arabi starostlivo strážili a tajili pred ostatným svetom. Až koncom 15. storočia sa začala káva hojnejšie pestovať a začala sa šíriť po svete, kde si po rozpačitých začiatkoch pomaly získavala obľubu. Prostredníctvom obchodníkov si káva našla cestu najprv do Benátok a potom i do ostatných častí starého kontinentu.
Pred vznikom kaviarní bola káva predávaná ako liek iba v lekárňach. Až kaviarne sa zaslúžili o to, že sa káva stala vyhľadávaným a obľúbeným nápojom. Obchodníci sa predháňali v tom, kto vytvorí vo svojich kolóniách najviac kávovníkových plantáží.
Ako prvý predstavili kávu svetu Holanďania, ktorí začali pestovať kávovníky a zakladať plantáže na ostrove Cejlón, v Indii a na Jáve. Táto oblasť sa potom stala významným vývozcom kávy.
Boli to práve Holanďania, ktorí venovali rastlinu kávovníka francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIV., ktorý ho umiestnil do skleníka a venoval mu náležitú starostlivosť. Kávovník sa rozrástol a bol potom právom považovaný za jeden z najplodnejších kríkov. Mnohé kávovníky pochádzajúce z plantáží Južnej Ameriky sú dodnes považované za „potomkov“ tohto kráľovského kríka.
Názov pre kávu bol odvodený od slova gahwah, čo bol však pôvodne výraz i pre iné nápoje, napríkladvíno.
I keď sa káva spočiatku pila iba v niekoľkých kaviarničkách v Káhire, postupne vzrastal dopyt po tomto nápoji, ktorý povzbudzoval myseľ a zaháňal spánok, a tak vznikali kaviarne i v ďalších mestách. Kultúra pitia kávy úzko súvisela práve so vznikom kaviarní. Tie mali vplyv na obchodný, politický i spoločenský život. Medzi ľuďmi sa tiež konečne rozšírili návody, ako kávu správne pražiť, mlieť, pripravovať a pridávať korenie.
Káva má predovšetkým stimulačné účinky, znižuje únavu, zvyšuje vnímavosť. Kofeín obsiahnutý v kávových zrnách posilňuje nervovú sústavu, zlepšuje činnosť mozgu, zlepšuje činnosť svalov, povzbudzuje srdce, zvyšuje krvný tlak. Kofeín má zároveň diuretické účinky a podporuje vylučovanie tráviacich štiav.
Z rodu Coffea poznáme približne 60 druhov. Priemyselne sú pestované najrozšírenejší kávovník arabský (caffe arabica), ďalej kávovník robusta (caffe robusta) a kávovník liberský (caffe liberia). Druhy kávy liberia a robusta sa svojou chuťou mierne odlišujú od klasickej kávy zo semien kávy arabica. Väčšina predávaných druhov kávy sú zmesi zŕn z rôznych krajín. Prečítajte si aj ďalší článok “Zdravá káva”.http://www.gastroslovnik.sk/gastro-sprievodca/gastro-sprievodca-detail/zdrava-kava/.
Zdroj: PROTE-CH group
