Vitajte Neregistrovaný užívateľ na stránkach GastroSlovník.sk Dvojica #5
 
Dnes je Nedeľa, 25 Jún 2017 · Dvojica #5
Novinky Trendy

Kto nepáli, nie je chlap!


Autor článku

Meno: GastroSlovnik

Pridané: 19 Apr. 2015

Počet videní: 1341x

Ďalšie články užívateľa
Galéria obrázkov
TitleTitle
Viac obrázkov
Kto nepáli, nie je chlap!

Nie je to tak dávno, keď ku koloritu vidieka patrila, okrem svojského dobytčieho odoru, aj typická vôňa páleného alkoholu šíriaca sa z komôrok a zadných dvorov. Veď by to aj bol hriech pchať ovocie iba do koláčov a zo zvyšku navariť lekvár!

Tvrdenie, že bez alkoholu by dejiny ľudstva vyzerali úplne inak, je možno odvážne, ale určite pravdivé. A teraz vonkoncom nenarážame na fakt, že cukor kvasením premenený na alkohol je metlou ľudstva. Celé tisícročia bol v prvom rade dobrým pánom a pomáhal ľudstvu prežiť. Existuje veľa dôkazov o tom, že pivo pili už niekoľko tisícročí pred naším letopočtom všade a všetci. Pochopiteľne, nechutilo ako dnes, ale vďaka tomu, že sa varilo, obsahovalo menej choroboplodných zárodkov, a preto bolo pre mužov, ženy i deti bezpečnejšie než voda. Bez kvaseného alkoholu v pive by ľudstvo možno dávno-pradávno pošlo na nejaké pľuhavé choroby. Podobne to bolo aj s vínom, hoci to bolo dostupné len pre vyššie vrstvy. Postupne sa však z nápoja určeného na špeciálne príležitosti prepracovalo až do kostolov a na liturgické procesie.

Pálenky boli voľakedy vyberanými a drahými medicínami. Ako ich vyrobiť vedeli hlavne čarodejníci, šamani a neskôr lekári a lekárnici. Páliť vo väčšom sa však na šťastie nás všetkých začalo dostatočne včas na to, aby si vojaci mohli alkoholom ošetrovať nielen rany. Pálenka má veľký podiel na tom, čím je svet dnes. Nechýbala počas bojov Sparty s Kartágom, na moreplaveckých objaviteľských výpravách, ani pri snahách Krištofa Columba skamarátiť s Indiánmi. Do nosa si dávali Tatári, Turci, vojaci v prvej aj druhej svetovej bez rozdielu národnosti. Aby sa povzbudili, potešili, vyliečili, nezamrzli, prežili… Za ten čas sa nám alkohol zo žíl dostal až do génov – či sa to niekomu páči alebo nie. Stačí, aby sme k nemu privoňali a hneď vieme, že život nemusí byť taký zlý.

Chemickí diletanti
Pritom to nie je žiadny výmysel premúdrenej hlavy, lež čisto prírodná látka, ktorá vzniká prirodzenou látkovou premenou. „Cielená výroba kvasených alkoholických nápojov patrí v dejinách človeka k prvým chemickým procesom, ktoré zvládol na výbornú,“ hovorí majiteľ pálenice Ján Zavar. V tej dobe sme, samozrejme, boli ešte totálni chemickí diletanti, ale na spôsob, ako využiť, čo nám príroda ponúka, sme prišli aj bez chemických vzorcov. Stačilo dať si dohromady dva a dva: pozorovať, ako sa to stalo, že sladké plody alebo obilniny samé od seba vykvasili, a potom tomu skúsiť pomôcť. O základných postupoch sa zmieňujú už egyptské a čínske staroveké pramene, ale znalosť destilácie oficiálne zaviedli v Európe až arabskí lekári (ktorí by sa do našich končín nedostali nebyť dobyvateľských výprav, ergo, všetko zlé je na niečo dobré).

Historici predpokladajú, že umenie výroby liehovín ovládali mysticko-náboženské kruhy odpradávna a počas obradu zasvätenia sa šírili z úst starého učiteľa do uší mladého žiaka. Svedčia o tom napríklad nástenné reliéfy v egyptskom Memfise z 3. tisícročia p.n.l., ktoré ukazujú proces výroby pálenky od zberu hrozna cez lisovanie, kvasenie až po destiláciu (tu sú korene slova destilácia, dis = oddeľovanie, stillo = prekvapkávanie). Ale keďže toto nemá byť vyčerpávajúca história destilátu, nebudeme spomínať Aristotela, ani alchymistov Synesia či Zosimosa, dokonca si dovolíme preskočiť aj arabského lekára Gebera, ktorý podal presný opis toho, ako sa z bieleho vína vyrába aqua vitae – voda života. Vystačíme si s tým, že slovo alkohol je odvodené z arabského alkebal, čo znamená ušľachtilá látka, a s tým, že názov destilačného prístroja alembik je tiež arabského pôvodu.

Slovensko je modré
Našim dedom to aj tak bolo jedno. Nech by destilácia pochádzala hoci aj z Číny, určite by ich to neodradilo od výroby dobrej domácej pálenky. Tak ako všade na svete, vyrábali ju z toho, čo malo dostatok cukru, chutilo a bolo toho dosť. Kým Mongoli a Tatári destilovali kvasené kobylie mlieko a robili z neho karakumys, v našich končinách to boli zemiaky, obilie a ovocie. Najmä to modré. Až je čudné, že nemáme modrú krv, pretože pri pátraní po tom, aká alkoholom ovplyvnená genetická informácia je s najväčšou pravdepodobnosťou ukrytá v chromozómoch Slovákov, sme sa dopracovali k informácii, že u nás sa pálilo (a dodnes páli) hlavne z modrého ovocia – z borievky a zo slivky. „Borovička je dokonca Európskou úniou uznaná ako slovenský národný alkoholický nápoj a nech by sa borievky pálili kdekoľvek inde, iba destiláty zo Slovenska sa môžu hrdo označovať ako borovička,“ hovorí odborník. O históriu a dobrú chuť slivovice sa delíme s Moravákmi (najmä z oblasti Valašska), Poliakmi, Rakúšanmi a Balkáncami.

Za kalíštek medicíny
Ako tvrdí klasik, borovička a slivovička sú zatracované aj velebené priesvitné kvapaliny, ktoré sú v malom množstve liekom, a vo väčšom rozvracačmi rodiny a otcami zlých skutkov. A veru, pravdu má. Dobre si vybrali tí naši dedovia a predtým ich dedovia a dedovia dedov. „Destiláty z modrého ovocia sú nielen chutné, ale modré ovocie má aj liečebné schopnosti. Každá modrá bobuľka, či je to slivka, čučoriedka, modré hrozno alebo borievka, má silné antioxidačné účinky, viaže tuk v črevách, preto pomáha pri chudnutí a zvládne aj takú náročnú úlohu, akou je likvidácia črevných plesní. Slivky doslova nabíjajú energiou, lebo sú bohaté na minerály, hlavne na draslík, horčík a vápnik, ktoré sa v ovocí a výrobkoch z neho zachovávajú aj po tepelnom spracovaní,“ menuje Ján Zavar. To je veru dobrá správa! „Plody borievky zas podporujú látkovú premenu. Obsahujú éterický olej, cukor, pektín, organické kyseliny a horký glykozid juniperín. Cenia sa pre močopudný a dezinfekčný účinok, hlavne pri liečení neduhov týkajúcich sa obličiek a močových ciest,“ dodáva. Ešte sa niekto odváži tvrdiť, že arabskí lekári nevedeli, čo za účinnú medicínu to destilujú a že alkohol je iba zlý, zlý, zlý?! Jediné zlo je v dávkovaní, ktoré sa nám, pravda, počas užívania občas vymkne spod kontroly. Ale s mierou je to fungujúca medicína overená tisícročiami.

Alko i nealko
Vytiahli ste si najkratšiu zápalku a dnes musíte sedieť na sucho? Nevadí. Aj vy si môžete dopriať slivku či borievku, dokonca na litre, samozrejme, nepálenú, ale zato rovnako chutnú a plnú tých zdraviu prospešných látok. Borievka, sputnik slovenskej existencie, sa kúpe už aj v nealku! „Dopočuli sme sa o blahodarných účinkoch modrého ovocia a tak sme sa aj my rozhodli zaexperimentovať s chuťou mimoriadne obľúbenej borievky, slivky či hrozna,“ uviedol Vladimír Krescanko, Senior Brand Manager značky Zlatá Studňa. „Nebolo to síce jednoduché, receptúru sme vylaďovali až dovtedy, kým sme neboli maximálne spokojní, no reakcie zákazníkov na seba nenechali čakať. Nealko borovička Slovákom proste chutí,“ dodáva Krescanko. Nedajte sa kamarátmi napáliť a pripite si s nimi pohárom Zlatej Studne Life Vláknina so slivkovou alebo borievkovou príchuťou. Deň potom ju ocenia aj tí, ktorí mali zápalky dlhé, pretože uhasí smäd, keď preukrutne suší, vďaka vláknine zasýti, čo alkoholom zúbožený a prípadným zvracaním vyčerpaný žalúdok určite ocení. Navyše Zlatá Studňa Life Vláknina dodá telu po opici taký prepotrebný cukor. Takže po slivovici slivkovú, po borovičke borievkovú, a keby sa to náhodou aj pomiešalo, v tomto prípade nič zlé nehrozí.

Kráľ nám to všetkým zrátal
Prvá legislatíva, ktorá sa týka výroby destilátov, uzrela svetlo sveta až v 17. storočí. Hlava pomazaná, francúzsky kráľ Ľudovít XIII., v snahe zachovať dostatok obilia pre hladné krky a aspoň čiastočne obmedziť spotrebu alkoholu, ktorý s ľuďmi robil nepekné veci, podmienil výrobu a predaj liehovín koncesiou a povinným odvodom za každú vyrobenú a predanú kvapku „frndžalice“. To bol začiatok neskoršej dane z liehu, ktorá sa dnes vyberá takmer na celom svete.

Spoznajte kvalitu
Kvalitný destilát po naliatí do pohárika retiazkuje, na okrajoch pohára vytvára drobné pramienky kondenzujúceho alkoholu, ktoré stekajú späť do pohárika.
Akosť slivovice sa dá skontrolovať aj hmatom. Pošúchajte si kvapku medzi palcom a ukazovákom, čím viac to drhne, tým viac ovocia sa na destiláciu použilo.
Poctivé domáce destiláty majú okolo 52 % alkoholu. V obchodoch predávané pálenky majú jeho obsah zvyčajne nižší, čo je znakom toho, že destilát bol riedený (napr. vodou), čo môže, ale aj nemusí ovplyvniť jeho kvalitu a chuť.

Zlatá slivovica je lahôdka, ktorá dlhým zrením v dubových sudoch získala zlatú farbu a chuť podobnú koňaku. Niektorí výrobcovia však majú naponáhlo a slivovicu farbia umelo (napr. karamelizovaným cukrom, farbivom alebo sušenými slivkami). Ak nájdete zmienku o nich na etikete, vedzte, že nekupujete destilát, ktorý starol v sude.

Komentáre (0)
    Nebol pridaný žiadny komentár.
Pridať komentár
Prihláste sa a pridajte komentár.