Súbor všetkých chemických procesov a základ všetkých životných pochodov sa nazýva metabolizmus čiže premena látok.
Hlavným zdrojom energie zabezpečujúcej zdravé fungovanie ľudského organizmu je potrava. Potravou sa rozumejú potraviny, pochutiny a nápoje. Ľudský organizmus potrebuje látky pohonné (energetické), stavebné a výživné. Pod pohonnými látkami rozumieme cukry a tuky. Sú energetickou zásobárňou všetkých funkcií prebiehajúcich v tele. Stavebné látky – bielkoviny, sú látkou obnovujúcou bunky. Výživné látky človek prijíma len v malom množstve, pretože majú vysokú účinnosť. Patria sem vitamíny, mienrálne látky a stopové prvky. Sú to vojaci bojujúci proti ochoreniam a chorobám.
Výživa a dýchanie sú elementárnymi kameňmi premeny látok. Výživa v sebe zahŕňa príjmanie potravy, jej spracovanie a využitie látok, ktoré sa v nej nachádzajú. Potrava sa prijíma ústami, kde sa pôsobením slín a prácou chrupu a jazyka sformuje na prijateľný tvar (preto je veľmi dôležité napregĺgať veľké sústa potravy). Pažerák presunie potravu do žalúdka, kde sa mechanicky (pohybom svalstva) a chemicky(pôsobením tráviacich enzýmov) spracuváva. Pokračuje cez dvanástnik, tenké črevo, kde dochádza k vstrebávaniu živín, hrubé črevo, tu sa vstrebáva voda a končí v konečníku, ktorý vylučuje nestrávené zbytky prijatej potravy. K tráviacej sústave ešte patria pečeň, žlčník a pankreas, ktoré vykonávajú svoje špecifické úlohy.
Pri trávení sa potrava štiepi na jednoduchšie, ľahko vstrebateľné látky – živiny. Vstrebávanie je prechod živín do krvi a lymfy, ktoré tieto živiny roznášajú po celom tele a obohacujú nimi bunku po bunke. Zažívanie je zase premena vstrebaných živín na živú látku telových orgánov.
Súhrn všetkých živných látok a živín sa označuje pojmom výživové faktory. Živné látky sú zložité makromulekulové látky a obsahujú živiny, ktoré sú chemicky viazané. Nie sú priamo vstrebateľné a preto sa musia rozštiepiť na menšie časti. Živiny sa vstrebávajú do tela alebo krvného obehu a dodávajú organizmu potrebné látky na fungovanie všetkých procesov. Sú to nízkomolekulové zložky potravy. Patria sem aminokyseliny, jednoduché cukry (monosacharidy), mastné kyseliny, minerálne látky a vitamíny.
Z prijatej potravy sa do organizmu uvoľňuje energia, ktorá sa využije na zabezpečenie všetkých životných pochodov – dýchanie, delenie buniek, pohyb svalstva, duševná činnosť a iné. Táto uvoľnená energia sa vyjadruje v kalóriách. Napríklad zo 100 gramov bielkovín a 100 gramov cukru sa uvoľní 410 kalórií a zo 100 gramov tuku až 930 kalórií. Potreba prijatia množstva kalórií je daná pohlavím, vekom, telesnou zdatnosťou, teplotou tela, prostredím a životným štýlom.
Základná látková premena vlastne vyjadruje množstvo prijatia potrebných kalórií jedinca pri fyzickom i duševnom pokoji na lačno. Základnej látkovej premene sa hovorí i bazálny metabolizmus. Bazálny metabolizmus sa stanovuje len na základe spotreby kyslíka v pokoji. Ak sa totiž človek začne pohybovať , pracovať, či intenzívne myslieť, začne spaľovať kalórie, takže ich musí i viacej prijať. Človek vo fyzickom či duševnom pohybe potrebuje viac energie, takže i kalórií.
Denná spotreba na 1 kilogram váhy človeka je v priemere 24 až 40 kalórií. U novorodenca a detí je táto spotreba vyššia. Človek by mal denne prijať 100 gramov bielkovín, 100 gramov tukov a 435 gramov sacharidov, čiže spolu približne 3000 kalórií. Toľko kalórií príjme človek, ktorý skonzumuje 400 gramov pečiva, 4 deci mlieka, 100 gramov mäsa, 250 gramov zeleniny, 100 gramov ovocia, 150 gramov cestovín, 30 gramov syra, 35 gramov masla, 40 gramov cukru a 29 gramov vody a jedál bez výživovej hodnoty.
L.Z.