Vitajte Neregistrovaný užívateľ na stránkach GastroSlovník.sk Dvojica #7
 
Dnes je Nedeľa, 15 Sep. 2019 · Dvojica #7
Zdravá výživa

Soylent - jedlo v prášku


Autor článku

Meno: GastroSlovnik

Pridané: 12 Dec. 2014

Počet videní: 2556x

Ďalšie články užívateľa
Soylent - jedlo v prášku

Jedlo v prášku už nie je len výmysel kreatívnych scenáristov sci-fi filmov! Posledné roky priniesli vcelku veľkolepé vynálezy v oblasti gastronómie, jedným z nich je nepochybne aj prášková strava. Tento vynález nevznikol ako reakcia na konzumný spôsob života, veľké plytvanie jedlom či reakcia na krízu v poľnohospodárstve. Za všetkým bola pohodlnosť a zaneprázdnenosť! Je avšak možné soylentom nahradiť klasickú stravu? A čo ukázali doterajšie výskumy?

Mladý Rob Rhinehart pôsobil v čase jeho neuveriteľne odvážneho nápadu ako „ajťák“ v San Franciscu. Večne zaneprázdnený mladík sa chcel živiť jednoducho a bez zbytočností, akými bolo jedlo – jeho nákup, príprava a nebodaj konzumovanie. A tak sa rozhodol pripraviť svoj vlastný, jednoducho požívateľný zdroj látok, ktorý bežný dospelý jedinec potrebuje pre svoju každodennú spotrebu. Svoj futurologický pokrm, inšpirovaný sci-fi knihou Harryho Harrisona z roku 1966 „Make room!Make room!“, nazval Soylent. V knihe sa ľudia soylentom stravovali preto, lebo veľký nárast populácie mal za následok nedostatok jedla (v porovnaní s dnešnou situáciou to nie je až také nereálne). Harry Harrison, autor románu, nazval soylentom jedlo zo sóje (soy) a šošovice (lentils). Rob išiel ďalej a jeho soylent je určite komplexnejší, vyváženejší a vonkoncom neobsahuje nijakú sóju ani šošovicu.

Robov „jedlý prášok“ vyvolal senzáciu a rôzne – pozitívne i rozpačité názory. Napriek tomu, že väčšina vedcov sa k soylentu stavala negatívne a neverila možnosti používať ho ako náhradu za klasické jedlo, mladý IT technik pomocou internetu vyzbieral neuveriteľné tri milióny, aby svoj vynález mohol uviesť na trh. Ďalšiu finančnú injekciu v čiastke 1,5 milióna dostal od štedrých investorov z Kalifornie, ktorí verili v možnosti využitia soylentu ako potravy budúcnosti. Ťažko opísateľnú chuť možno prirovnať k vanilkovému milkšejku, ktorý má skôr práškovitú konzistenciu. Mnohí opisujú chuť soylentu aj ako múkovú, jemne krémovú. Farba je béžová až jemne broskyňová.

S produkciou a internetovým obchodom so soylentom sa začalo minulý rok a dnešné čísla hovoria za všetko – denne vybavia objednávky skoro za 10 tisíc USD! Celkovo zatiaľ podľahlo tejto chuťovke okolo 18 tisíc odberateľov, ktorí si myslia, že nemajú na pravé jedlo čas alebo podľahli diéte. Rob avšak svoj recept na soylent nepatentoval, drží len ochrannú známku zvanú Soylent Crop. Čo to znamená? Hocikto si môže toto „jedlo“ vyrobiť podľa receptu, ktorý je stále verejný, avšak nemôže ho predávať pod značkou Soylent Crop. Na svete sa teda objavili, ako obyčajne, zlodeji nápadov, ktorí začali vyrábať svoje vlastné jedlo v prášku. I keď je soylent primárne určený ako náhrada za „reálne jedlo“, niektorí experimentátori ho používajú aj na pečenie – fanúšikovia už stihli vyrobiť rôznorodé čokoládové, ovsené a iné sušienky či koláčiky.

A čo ukázali testy na myšiach?
Japonskí vedci z Tohoku univerzity sa v máji tohto roka rozhodli otestovať následky konzumácie soylentu na myšiach. Počas sedemnástich dní nechali myši konzumovať len soylent, ktorý nahradil ich klasickú potravu. Výsledkom výskumu bolo to, čo od neho aj mnohí očakávali – pevná žuvacia potrava je dôležitá pre dobré fungovanie tráviacej sústavy cicavcov. Myši po rutinnej práškovej strave začali trpieť zvýšenou hladinou krvnej glukózy, vysokým krvným tlakom, abnormálnym správaním. V prepočte na dĺžku života ľudí by sa takéto následky dali očakávať zhruba po dvanástich rokoch pravidelného požívania soylentu.

O výskum účinkov soylentu sa pokúsil i technologický žurnalista Shan Snow s pomocou známeho lifestyle bloggera Tima Ferrissa. Experiment vykonali avšak polroka predtým, než japonský tím začal so svojím relevantnejším výskumom. Mladý Američan Shan sledoval svoje telo len po dobu dvoch týždňov (čo v živote myši znamená v prepočte len 0,4 dňa), kedy si zaznamenával tieto zmeny: komplexné zloženie krvi, telesnú hmotnosť, percento telesného tuku, kognitívny výkon, frekvenciu tepu v pokoji, galvanické reakcie kože a spánok.

Shan nemal počas dvoch týždňov nijaký problém so zvyknutím si na práškovú diétu, konečné výsledky ukázali, že soylent obsahoval väčšie množstvo výživných prvkov než jeho bežná strava (ako príklad stravy udal: bielkovinový nápoj na raňajky, kuracie burrito a kolu na obed, červené kari s ryžou na večeru a balíček arašidov). Krvné testy neodhalili nijaké výkyvy, srdce pracovalo normálne a Shan nemal ani problémy so spánkom. Počas dvoch týždňov stratil dve libry tuku a 1,2 libry bielkovín – čo pravdepodobne zapríčinil nedostatok bielkovín v soylente. Naopak, Shan potvrdil skeptických výskumníkov, že kabrohydrátov je v soylente viac ako treba a ďalšou nepotrebnou zložkou je ovsená múka (tým pádom nie je vhodný pre celiatikov) a maltodextrín (výživový doplnok pre športovcov a fyzicky aktívnych ľudí). Shan nepociťoval výkyvy nálad, cítil sa spokojne a sviežo. Mladý Newyorčan si najviac pochvaľoval ušetrenie času a peňazí – za dva týždne ušetril 200 dolárov (jeho bežné denné menu ho vyšlo na 24 dolárov, denná porcia soylentu na 9 dolárov – bohužiaľ fakt neporovnateľný s podmienkami na Slovensku). Na záver priznal, že jeho „výskum“ bol príliš krátky na to, aby išlo o objektívne tvrdenia.

Je vcelku samozrejmé, že soylent hodnotil pozitívne. S porovnaním jeho každodennej stravy, ktorú tvorilo jedlo z rýchleho občerstvenia, bol soylent vcelku zdravou náhradou. Akoby avšak reagovali na soylent ľudia, ktorí sa stravujú čerstvou a doma pripravenou stravou? So Shanom treba súhlasiť, že jeho výskum mal naozaj veľmi krátke trvanie, výskum japonských vedcov predsa odhalil negatívne účinky práškovej stravy po 12 rokoch každodennej konzumácie. Podobné negatívne a možno i horšie účinky by bolo možné sledovať aj pri ľuďoch stravujúcich sa každý deň fastfoodmi, tak ako Shan. Zároveň treba dodať, že ďalšou nevýhodou soylentu je jeho konzistencia. Pevná žuvacia strava je, čo sa týka biológie človeka, lepšia i pre chrup a tráviacu sústavu. Jedlo v prášku je avšak výborný nápad pre krízové situácie – vojna, hladomor, poľnohospodárska kríza, pomôcť by mohol aj pri katastrofických scenároch – krajinám po záplavách, požiaroch, ťažkých zemetraseniach a podobne. Či je možné soylentom nahradiť pevnú žuvaciu stravu, a to po istých zmenách zloženia, musia ukázať ďalšie relevantné výskumy.

Z tejto práškovej náhrady budú určite rozčarovaní všetci labužníci, kulinári, šéfkuchári a všetci, ktorí jedlo berú ako pôžitok, spojenie tvaru, štýlu a chute. Predsa len sú chuť a spôsoby využitia soylentu veľmi obmedzené. Budúcnosť soylentu sa oplatí v každom prípade sledovať. Jeho vynálezca Rob Rhinehart, vo svete bez soylentu neustále hladný a na prípravu jedla príliš zaneprázdnený, pracuje na jeho zdokonaľovaní. O soylente povedal: „Pomáha mi žiť lepšie a má potenciál nakŕmiť svet.“

Ingrediencie a nutričné hodnoty soylentu
Prášková pochúťka obsahuje sacharidy vo forme oligosacharidov ako maltodextrín, bielkoviny v práškovej forme (napr.: ryžový proteín, ovsená múka), tuky vo forme olivového oleja, sodík a chlorid vo forme stolovej soli, draslík vo forme glukonátu draselného, vlákninu, vápnik vo forme uhličitanu vápenatého, železo, fosfor, jód, magnézium, zinok, selénium, meď, mangán, chróm, molybdén, vitamín A, vitamín B6 , vitamín C , vitamín D, vitamín E , vitamín K , riboflavín, tiamín, biotín, niacín, kyselinu listovú, kyselinu pantoténovú, cholín, omega-3 mastné kyseliny, lykopén, ženšen, luteín, alfakarotén a vanádium. Vzhľad, textúru, vôňu a kvázi chuť mu dodáva sójový lecitín, vanilín, arabská guma, sukralóza.

Jedna dávka soylentu, ktorá by mala obsahovať 148 gramov, aby sa dosiahol vyvážený pomer živín, obsahuje 510 kilokalórií, 8% dennej dávky tukov, 15% dennej dávky sodíka, 33% dennej dávky fosforu, 28% dennej dávky sacharidov, 38 gramov bielkovín (denná dávka je od 0,8 do 2,18 gramov na kilogram váhy človeka), 33% dennej dávky vitamínu A, C, D a vitamínu E, 40% dennej dávky vápniku a železa, 37% dennej dávky vitamínu K a 33% dennej dávky všetkých ostatných látok. Zdravý dospelý jedinec by mal denne „zjesť“ (alebo vypiť či užiť) tri denné dávky po 148 gramov.

L.Z.

Zdroje:
www.venturebeat.com
www.healthline.com
www.fourhourworkweek.com
www.soylent.me

Komentáre (0)
    Nebol pridaný žiadny komentár.
Pridať komentár
Prihláste sa a pridajte komentár.