Pečiarka obrovská (Agaricus augustus )

Pečiarka obrovská je druh huby, ktorej klobúk má v oriemere 120- 150 mm, za mladi je guľovitý al. vajcovitý, neskôr polguľovito klenutý, v dospelosti rozprestretý, na bledookrovom podklade hvohnedrdzavo hnedo šupinatý, okr. stredu, kt. zostáva hnedý, šupiny sú vláknité, bližšie k stredu hustejšie, pri okraji redšie.
Lupene sú 8- 15 mm široké, husté, pri hlúbiku voľné, belavé, v dospelosti sivohnedé, bez ružového odteňa.
Hlúbik je takmer valcovitý, 100- 200 mm vysoký a 15- 35 mm hrubý, dolu kyjakovito zhrubnutý, v hornej tretine je biely prsteň, kt. sa neskôr trhá: najprv je celý biely, neskôr okrovožltkastý, nad prsteňom hladký a holý, pod prsteňom najprv vločkato šupinkatý, napokon holý a trocha hrdzvohnedý.
V dospelosti rúrkovitý.

Použitá literatúra:

Aurel DERMEK, RNDr. Pavel LIZOŇ., 1980: Malý atlas húb. Slovenské pedagogické nakladaťeľstvo v Bratislave., 548 str. náklad 59 850 ks
Dužina je biela, neskôr jemne hrdzavá, v báze hlúbika hnedá, hrubá, mäkká, chuť má príjemnú a vonia anízom..
Výtrusný prach je čiernohnedý.
Výtrusy sú vajcovito elipsoidné, hladké, tmavo- purpurovo hnedé, s jednou tukovou kvapkou.
Výskyt a rozšírenie rastie v svetlých listnatých aj ihličnatých lesoch al. na okraji lesov a na čistinkách.
Plodnice sa objavujú od augusta do októbra.
Praktický význam je to výborná jedlá huba, veľmi výdatná, lebo jej plodnice sú hrubo mäsité Je vhodná do polievok al. ako prísada k rozličným mäsitým jedlám.