Peniazovka vretenovitohlúbiková (Collybia fusipes)

Peniazovka vretenovitohlúbiková je druh huby, ktorej klobúk má priemer 40- 100 mm, za mladi je zvoncovito klenutý, neskôr plocho klenutý , hladký, holý, suchý, bledo mäsovočervenkastý a niekedy na bledohnedastom podklade červenohnedo škvrnitý. Za sucha býva až bledookrový s rozpukanou pokožkou.
Lupene sú 6- 10 mm široké, veľmi riedke, vlnité, na hlúbiku najprv prirastené a neskôr voľné mäsovočervenkasté, často červeno škvrnité, v dospelosti bývajú od výtrusného prachu bielo poprášené.
Hlúbik je vretenovitý, skrútený, v strede bruškato nadutý, 60- 150 mm dlhý a 15- 20 mm hrubý, dolu predĺžený na zahrotenú koreňujúcu časť, bledohnedý, na vrchole mäsovočervenkastý, dolu na báze hnedočierny.
Vnútri najprv plný, neskôr špongiovito vypchatý.
Dužina je krehká, belavá až krémová, na vzduchu farbu nemení, chuť aj vôňu má nevýraznú.
Výtrusný prach je biely. Výtrusy sú drobné, takmer mandľovité, hladké, bezfarebné.
Výskyt a rozšírenie – rastie v listnatých lesoch, zvyčajne na koreňoch dubov, takmer vždy pri báze kmeňa. Plodnice sa objavujú od júna do novembra.
Praktický význam – je to jedlá huba. Na jedenie sú vhodné iba klobúky mladých plodníc. Možno ju nakladať do octu.

Použitá literatúra:

Aurel DERMEK, RNDr. Pavel LIZOŇ., 1980: Malý atlas húb. Slovenské pedagogické nakladaťelstvo v Bratislave., 548 str. náklad 59 850 ks