Suchohríb marhuľovožltý (Xerocomus armeniacus)

Suchohríb marhuľovožltý je druh huby, ktorej klobúk je v priemere 30- 70 mm, najprv je polguľovito klenutý a zamatový, neskôr plocho rozprestretý a holý, za mladi žltomäsový s ružovkastým odtieňom, neskôr marhuľovooranžový, na temene vždy tmavší, za sucha rozpukaný na políčka.
Rúrky sú 6- 12 mm dlhé, pri hlúbiku vykrojené, najprv bledožlté, neskôr zelenožlté.
Ústia rúrk sú veľké, pri hlúbiku predĺžené, za mladi krémovocitrónové, v dospelosti žltozelené, na otlačených miestach modrejú.
Hlúbik je valcovitý, dolu zúžený, plný, 40- 100 mm vysoký a 7- 13 mm hrubý, na vrchole je žltý, v strede hnedočervený, dolu hnedý, hladký, na báze plstnatý.
Dužina je krémovožltá, v hlúbiku žltá, na reze jemne modrejúca, vo vrchole je ružovkastá.
V klobúku je mäkká a v hlúbiku je vláknitá.
Chuť má miernu a vôňu nenápadnú.
Výtrusný prach je olivovohnedý.
Výtrusy sú elipsoidno vretenovité, hladké, medovožlté..
Výskyt a rozšírenie – rastie v borovicových aj zmiešaných lesoch, najčastejšie na piesočnatej pôde.
Plodnice sa obajavujú od júla do septembra.
Praktický význam – je to dobrá jedlá huba, ale je veľmi zriedkavá.


Použitá literatúra:

Aurel DERMEK, RNDr. Pavel LIZOŇ., 1980: Malý atlas húb. Slovenské pedagogické nakladateľstvo v Bratislave., 548 str. náklad 59 850 ks